Mali sme po maturite, keď som sa rozhodol, že svoje narodky oslávim spolu so spolužiačkou a dobrou kamoškou Luciou.

Jeden známy raz oslavoval na Zlatých Pieskoch a bola to naozaj pecka. Rozhodli sme sa, že za pokus nič nedáme a týždeň pred oslavou sme sa spolu s Luciou vybrali do rekreačného strediska, aby sme si zarezervovali chatku.

Na recepcii nás privítal mladý chalan, ktorý pôsobil veľmi milo, tak sme mu rovno povedali o oslave a či s tým nebude problém. Bolo to ešte mimo sezóny a nemali veľa turistov, tak nakoniec súhlasil. Mal iba jednu podmienku, aby neprišlo viac ako pätnásť ľudí a aby sme nerobili bordel.

Rezervovali sme si štvorposteľovú chatku a tešili sa na najbližší víkend.

Ja som sa tešil o to viac, že som bol už roky do Lucii beznádejne zaľúbený. Nikdy som ju nezavolal na rande, lebo sme boli kamoši a navyše bola zadaná. Len nedávno sa rozišla s Matejom, tak si viete predstaviť, aké som z toho mal zmiešané pocity. Spoločná oslava a ona konečne single.

———-

Dni do oslavy ubiehali pomaly a mne bolo stále viac jasné, že na oslave budem mať poslednú šancu ju získať.

Bol veľmi teplý a dusný deň. Sedel som na terase chatky a čakal na Luciu a gratulantov. Okolo piatej prišli na oslavu prví ľudia – bola tam Mirka, Monika a Jana – ktoré som tiež prezýval “zúfale manželky”, lebo neustále všetkých ohovárali.

Otvorili sa prvé fľaše vína a pivo, Lucii však nikde nebolo. Začínal som byť nervózny, ostatných ľudí som takmer nevnímal, len som popíjal a občas sa usmial, keď ma niekto oslovil.

Nakoniec sa však ukázala, mala na sebe krátku sukňu a voľný top bez podprsenky. Všetkým vyrazila dych. Lucia nikdy nechodila takto vyzývavo oblečená a teraz tam stála s jemne presvitajúcimi bradavkami a krásnymi opálenými stehnami. Kamoši ju privítali búrlivým potleskom a pískaním. Oslava sa mohla začať.

Zvítal som sa s Luciou a keď sme si navzájom gratulovali, dala mi, úplne nečakane, letmú pusu na ústa. Voňala ako čerstvo poliaté ruže, bol som z nej hotový. Po bozku sa na mňa ešte koketne usmiala a pomaly žmurkla jedným okom, presne tak ako to robili afektované herečky v starých amerických filmoch.

Oslava začínala sľubne. Prvý sa dogrcal Peter, to však nikoho neprekvapilo. Bol to jeho tradičný rituál, ešte pred oslavou vždy vypil Balla vodku a potom sa do hodiny dorazil tak, že buď zaspal hneď alebo sa pogrcal a až potom zaspal. Na druhý deň si pamätal iba Terno.

Večer bol rozbehnutý.

Pili sme, podávali si jointa a rozprávali si príbehy z gympla. Ja som však mal v hlave len jedno – Luciin sladký bozk. Zatiaľ sme sa veľmi nebavili, stála opodiaľ a s niekým sa rozprávala. Vedel som, že ak nebudem konať hneď, ďalšiu šancu už možno nedostanem.

Postavil som sa z lavičky a sebavedomo som vykročil k Lucii. Čím viac som sa k nej približoval, tým som z toho mal horší pocit. Uvidel som ho, až keď som bol takmer pri nej. Stál vedľa nej Matej, jej bývalý chalan a očividne sa bavili. Jednou rukou ho držala za dlaň a druhou mu jemne prechádzala prstami po predlaktí.

V momente som sa otočil. Myšlienky mi úplne zastali, iba nohy ma automaticky niesli čo najďalej od všetkých ľudí.

Išiel som k jazeru. Snažil som sa na nič nemyslieť, zabudnúť na to, čo som pred chvíľou videl, vymazať ju zo svojej hlavy a života. Navždy.

Prišiel som k pokojnej hladine jazera a sadol som si na jeho kamenistý breh. Bol som tam úplne sám, z diaľky sa ozývala hudba z oslavy a občasné opilecké výkriky. V diaľke predo mnou blikali svetlá pristávajúceho lietadla. Nenávidel som ju. Ale ešte viac som nenávidel seba.

Stratil som roky života. Predstavoval som si, aké by to bolo sa s ňou bozkávať a milovať. Chcel som ju so všetkými jej chybyčkami. Bola perfektná. A teraz som ju nenávidel.

Ubehla hodina, možno oveľa viac, celý čas som tam len sedel a sledoval už vetrom sčerenú hladinu. Začul som za sebou prichádzajpce kroky. Asi desať metrov odomňa som uvidel dlhé blond vlasy osvetlené žiarou mesiaca. Najprv som nevedel, kto to je, ale potom som ju spoznal.

Bola to Jana. Áno, presne tá Jana zo skupinky zúfalých manželiek. Podľa chôdze vyzerala byť kvalitne opitá. Sedel som bez pohybu a želal si, aby ma nezbadala.

Smola. Asi nebola až tak opitá, lebo si to namierila rovno ku mne.

Na moje prekvapenie nepovedala ani slovo, len si prisadla, flašu vína pritlačila dnom do štrku, aby nespadla, a uprene pozerala pred seba.

Takto sme sedeli možno desať minút, keď sa ku mne pomaly obrátila. Vďaka mesačnému svitu som si všimol rozmazaný mejkap a stekajúce slzy. Chvíľu sme na seba iba hľadeli, nikto nič nepovedal, potom sa ku mne jemne naklonila.

Bez rozmyslenia som ju pobozkal. Najprv jemne, potom viac vášnivo a za chvíľu sme si vzájomne vrážali jazyky do úst. Bolo z nej cítiť víno a cigarety a slané slzy v okolí pier. Stále plakala. Bolo to absurdné, nikdy sme sa nebavili a teraz toto.

Prestal som rozmýšľať a pomaly som jej vyzliekol tričko. Asi na tretíkrát sa mi podarilo rozopnúť jej podprsenku. Mala menšie, ale zato pevné prsia s tvrdými bradavkami. Bozkával som ju na krk, rukou som jej jemne hľadil prsia. Vedel som, že toto sa môže skončiť iba jedným spôsobom.

Vyzliekol som si tričko, krátke nohavice a boxerky. Stáli sme tam v mesačnom svetle, nohy sa nám zabárali do jemného štrku. V tej chvíli pre mňa Lucia už neexistovala, boli tu len naše dve nahé telá, slabý vánok a mesačný svit.

Jemne som jej hľadil zadok, najprv rukami, potom som sa oň obtieral svojím penisom. Naukladali sme na breh naše oblečenie, ľahla si a ja som ju nasledoval.

Ešte chvíľu sme sa bozkávali a potom som do nej vnikol. Nemal som na sebe ochranu, nevedel som či je na pilulkách, ale hlavne som to vôbec neriešil.

Bola teplá a vlhká, išlo to ako po masle. Naše telá sa hmýrili na brehu, v diaľke pristávalo ďalšie lietadlo.

Ešte raz som poriadne prirazil. Ona vzdychla, začala sa triasť a ja som do nej pustil všetky spomienky na Luciu. Asi minútu sme sa triasli v kŕči, naše spotené telá prisaté jedno na druhé. Bol koniec.

Bez jediného slova sme sa obliekli, pozreli sme sa na seba a vykročili naspäť ku chatke. Na polceste sa so mnou rozlúčila jemným kývnutím ruky, nakoniec sa stratila v spleti stromov.

Vyšiel som na chodník, spomalil som krok, aby som dokázal spracovať, čo sa práve stalo.

Spolu so svitaním sa mi všetko začalo vracať a čím bolo väčšie svetlo, tým som ju videl jasnejšie. Nezabudol som na ňu, neznenávidel som ju, stále som ju miloval rovnako zúfalo ako predtým.

Mohlo byť 5 hodín, nikde žiadnej duše, iba Lucia sediaca oproti mne na hojdačke. Bezstarostne sa hojdala ako malé dieťa. Pozrela na mňa a s takmer nebadateľným kývnutím hlavy mi naznačila, aby som si sadol na vedľajšiu hojdačku. Začali sme sa spolu hojdať.

Do chrbta nám pálilo júnové slnko.